Asi neexistuje človek na tejto planéte, ktorému by sa počas napĺňania biologických potrieb neocitla na jazyku kyselina citrónová či už z prirodzených zdrojov (jej najväčšie prirodzené zastúpenie nájdeme v citrusoch ako citróny, pomaranče či limetky), alebo v jej syntetizovanej podobe.
V roku 1890 sa podarilo prvýkrát odizolovať kyselinu citrónovú z citrónov v talianskej fabrike Fabbrica Chimica Italiana Goldenberg v sicílskom mestečku Palermo. O tri roky neskôr nemecký chemik Carl Fridrich Wehmer vo svojom veľkom objave zistil, že penicilínové plesne dokážu vyrobiť kyselinu citrónovú z cukru. Až do prvej svetovej vojny si fabrika držala svetové prvenstvo a zásobovala celý svet takmer 25 tisíc tonami kyseliny ročne. Počas prvej svetovej vojny bol nadobro prerušený jej vývoz.
V roku 1917 americký chemik James Currie zistil, že veľmi efektívny spôsob výroby kyseliny citrónovej poskytuje pleseň Aspergillus niger pri fermentácii kukuričného výluhu a jej melasy, čo o dva roky neskôr uviedla americká spoločnosť Pfizer do priemyselnej výroby. Až dodnes táto metóda patrí medzi najvýznamnejšie, no svetové prvenstvo v posledných rokoch prebrala Čína s produkciou vyše 800 tisíc ton kyseliny citrónovej.
V potravinárstve sa používa kyselina citrónová ako regulátor kyslosti, zvýrazňovač chuti a konzervačná látka. Naše mydielka, ako ani iné kozmetické prípravky, nepotrebujeme regulovať ani dochucovať, no aj v nich sa nachádza kyselina citrónová. Tu totiž pôsobí ako tzv. chelačná látka, ktorá má schopnosť naviazať na seba atómy kovu a funguje preto ako významný zmäkčovač vody. Vďaka tomu naše mydielka výborne penia a pôsobia na pokožku aj v oblastiach s tvrdou vodou. Okrem toho upravuje pH mydla a dokáže zjemniť výslednú arómu pri použití väčšieho množstva surovín. Je to bezpečná a nedráždivá látka vhodná ako prísada do mydiel, takže mydlá s jej obsahom sú vhodné na použitie aj pre tých najmenších.
domov | ingrediencie | mydielka
